Žaby lietajú vo vetre, na ceste. Jazdci a my za zahmleným oknom sa vezieme do mora.
Tak sme si poplakali, zapli kúrenie a otvorili okná.
Sme vyhodili šupky z banánov, čo zjedli sme,
zastali nám v krkoch ako dieťa v drevenej stoličke.
Teraz došli sme. Sú štyri ráno, múdry človek nám rozprával príbehy.
Sme sa bozkávali so ženami čo majú problémy
a vieme, že cesty naše sa spájajú, zase sa musia.
Spodine bez racia sa hnusia.
Husia koža nenastáva, lebo všetko to je tak bežné, že si na boso trúfame lietať bez hmly.
Naivne pozeráme a dávame dary chudobe s vedomím tým,
že majú možno omnoho krajšie životy ako my.
No comments:
Post a Comment