MHD

Lampy spoza javorových listov nado mnou stoja. 

Zima spoza bubliny, v ktorej prebývam je iná ako tvoja.

Je skurvená a moja.

 

Maskované  tváre  sa bežia skryť pred sebou domov. 

Zaväzuje šnúrky pri mhd, osvietený svetlom z reklamy má škaredú tvár, vymyká sa predstavám televíznych vzorov.

Bože pomôž.

Oteplené bundičky môžu zahriať telo, ale duša im zamŕza a trpí.

Tep na fialových rukách mŕtvych po bozkoch kričí.

Aspoň koncom jazyka sa dotkni lagúnovej kože.

Zahľadení do tmy, do tmavej minulosti, v prítomnosti pri nich stojím a viem.  Že stojíme si blízko v intímnej zóne a pritom vzdialení sme tak, ako homo strom zabije na sebe hnijúce lístie.

Kyslé tváre pozerajú prísne.

Koľko je to k tebe? / Ako je to ďaleko?

Realita slova.