T or F

Dávame sľuby hlupákom, ktorí uveria perám, čo vydychujú dym, ich naivita uletí spolu s ním. On rozplýva sa, ona pozrie na dno pohára, čo objíma jazyky a teatrálne vytvára spomienky, sláva im. Maskujúc realitu schátraných duší, životov, nech sa popáli. Pomaly prisolíme rany iných, aby naše neboleli. Uzlíme splety falošných ideí, tvárí. Nesmieme plakať nad hrobom ich tiel, vzduch už nevonia rosou. Klam, opakuj tie slová, v sebe uver im, zostaneš však stáť sám, bez pomoci. Kto ste vy? Tiene strachu z viny? Trháme a znova lepíme zvyšky neba, zeme, démonov a pravdy. Nebo nad nami, zem je miesto, kde nemusíme trpieť. Démoni vám ruky zviazali a pravdu? Pravdu, áno aj tú chuderu stratenú klameme a kameňujeme narážkami. Rozpadla sa, presne ako vy.

Škvrny labutej duše

Naivná a vyblednutá a ten úsmev značí na jej tvári, že krídla lietať môžu.
Aj poráňané
aj špinavé
aj zneúctené
aj temné.
A predsa čisté, no zamotané.