Keď už rannú kávu s cigou nepijem s trasúcimi rukami, viem, že prichádza jar. Keď detský krik z vonku je akýsi iný a migrujúce čmeliaky sa predsa len vrátili. Asi to budú tie oplodnené samičky, lebo zvyšok rodiny neprezimoval. Vtedy viem, že z hôr zlezú ženy, ktorým zmizne sneh a freeridovať budú musieť v dolinách a budú mať čas na borky a naddebaty. Keď paličkové kráľovné obsadia soláriá, aby boli hnedé už začiatkom mája. Keď sa bakalárka nedopíše sama a vianočné prejedanie vystriedalo veľkonočné. A v tom celom prejdem v meste okolo lavičky, na ktorej sedí staršia pani. Ruky vráskami zdobené, no má úsmev na tvári, lebo sa teší zo slnka, čo telo jej zohrieva. A tak zastanem na chvíľu a môžem si na pár minút myslieť, že aj ja som slnečná pani.
No comments:
Post a Comment