Thursday, March 3, 2016

opuchnutí poddaní

Zvuky našich duší neutíšia zhluky  medzičastí pier.
Nevýslovné vákuum praskne a udupe ho samá zem.
Sa kolíšem,
vo vzduchu to nerisknem?
A potom sa bojím a nezískam, viem.

Smutné oči sa strácajú v opuchnutých tvárach,
stratili čo mali.
Cestujú po vlastných mapách.
Vyrovnaní sú len králi.




No comments:

Post a Comment