Kroky

Pomalé kroky snažia sa kĺzavým pohybom naznačiť statočnosť. Možno nezatieniš svoju dušu vzhľadom nežnosti a pokory, veď to, čo ti iný povedal neplatí, nesmie. 

Polnocou strácaš presvedčenia svojej duše, netúžiš vidieť nový východ slnka. Jeho žiarivé lúče oklamú len pohľad zastretý vidinou toho zajtrajška, ktorý ti je ukradnutý,

jediné v čo veríš je moment.

Túžbou klamaná prekračuješ prach, brána sa uzatvára, nie je neskoro na strach,rýchlosťou zabiješ to, čo doteraz zabíjalo teba.

Či to, čo si našla je poklad alebo nie, nemôže hodnotiť, pre tvoju cestu zmysel má každý krok,

aj ten do tmy.

Priveľa.. Metamorfózy

Preklápacia hojdačka

sedem miliárd prípadov.

Vďačnosť, nie samozrejmosť,

keď vietor vo vlasoch hrá na klavíri

a tancujúca sloboda srdce rozžiari.

Väčšinou rýchlo, no môže sa stať,

že aj pomaly.

Nebudú z pohľadov slová,

len zo slov pohľady.

Mal by si to vidieť.

Je príliš nahý ten, kto si líže rany?

S.

Oceány

Podáš ruku vonia od ruží,

vieš, že sa mi by si nepomohli.

Si tu ty.

Príliš dlho boli silní,

príliš krátko šťastní.

Stoja na streche domu, ktorý horí

a radujú sa.

Šla na druhú stranu zemegule

a zabudla.

Mýliť sa a žiť

Áno, odpoveď na život, málo, snažíme sa o viac.
Prázdno? Zase ulietavam k hradbe, skúsim zbúrať ju a snažiť sa len o smiech.
Načo? Pýta sa a pomalé činy, veď nie je načo, zaplavená myseľ.
Radšej ráno, ako nočná búrka?
Myslím, že áno, sugestívna myseľ.
Veď mám na to právo, mýlim sa a žijem.
Preto mám to, na čo si myslel, krásne oklamaná tichom.
Samo o sebe náš stráži, v tom nachádzame zmysel.
Je to málo? Vždy viac ako tvoj nečinný spánok, aj to má následky,
my sme teraz šťastní? Si odpoveďou? Otázkou, presne ako vždy.

S.

Posledná

Posledná. Cigareta už nie je,

odchádzala krokmi pomalými a chcela sa otočiť.

Svet  zhasína,

dnes už neurobí to, čo chcela včera, už nie je,

cesta ju zachvátila a rozhodla sa.

Nebude sa klamať, už to pre ňu nie je rovno,

preto sa obráti a odbočí.   

Doľava. Z ktorej strany je to správne,

tam kde húsky tíško plačú, že krásu rána neodhalia.

Nemodlia sa.

Keby to videla, keby vedela.

Nevie.

Foto: Peter Duchoň photography

S.

Anna

V mene iného sa cítiš pevný ako skala,
spomeň si na Annu, čo si prežívala.

Bola rovnaká ako ty,

nikdy nebola symbolom šťastia.

Márna snaha? Nikdy nie je.

Vždy slnko vychádza a večer zapadne,

už nie je čas na bezcieľne blúdenie,

bdenie, dnes nie.

A zajtra? Veríš v to?

Princezná na dne mora

opačné konce príbehov skál.

Perly vyplávali a hrad zostal stáť.

Kvet raz uhynul, čím skôr, keď rástol sám.

Kde bola chyba?

Necítil príval vĺn.

S.

Tvár

ak chceš byť časť musíš byť celok.

Slová unikajú z hláv

šťastných spomienok.

Nechcela zapadnúť,

pomaly, na lodi unikať,

vyniká,

nie však v svetle nádejí.

Ale tí, ktorí majú strach prezradia sa.

Znakom smútku nie je len plač,

skôr rúcho cez tvár.

Tvár bez úsmevu?

Stratila

Môžeš byť skúšaný tým, čo nazývaš osud,

a vieš, že si.

Môžeš byť presvedčený, že si musel kráčať ďalej

ako mali viesť tvoje kroky.

Môžeš sa mýliť.

Áno, mýliš sa večne.

Večné je len všetko

a všetko je len v tebe.

Nevidíš na oblohe dúhu?

Ona tam fakt nie je.

Cudzie slová počuješ a berieš v mene iného.

S melódiou vieš vychádzať tak, ako s tichom.

No moc hudby opantá tvoju hĺbku

a to už nie je na nikom inom.

Tvoje ramená sú svetom a tvoj svet nosíš vo vrecku.

Lebo zajtra nie je deň, zajtra nie je čas, veď kedy?

Včera bolo neskoro, zajtra zavčasu,

tak akú má čas hodnotu?

Vysokú. Dar časom sa nazýva, nepremýšľaj –mysli,

už si sa raz spálila. 

Foto: Frederik Suja

S.

HDD14

Hriňovské Dni Divadla!

VII. ROČNÍK FESTIVALU DIVADLA A UMENIA
Termín: 13. - 16. 3. 2014 
Miesto: HRIŇOVÁ

...Srdečne Vás pozývam, bude to bomba!
Divadlo, výstavy, umenie, zážitky, fotografie, básne, čajovňa...všetko, čo nás robí šťastnými
Nájdete tam aj moju tvorbu :)


Stránku na FB nájdete: TU

Vidíme sa 13. - 16. 3. 2014 v MsKS Hriňová

Nájdete tam aj výstavu môjho drahého kamaráta, fotografa, maliara, herca, umelca.... Frederika

S.

Popletená

Časovrat a teleport, áno k šťastiu.
Popletené časti, ktoré nosíme na krku.
Myslím to vážne? Veď dym stúpa tiež len nahor.
Často čo je slabé pôsobí ako silné a naopak, to je známy zákon. 
Zákon nás. Týždne či mesiace na opustenom ostrove už nevnímam to sám. Sám.
Dokážem meniť tváre no nie podľa tvojho mena, tvárou v tvár  prichádza oproti a tým je popletená. Často som.

Hurikán

Medzi dvomi riekami a prečo? 
Zase stojím na polceste, ktorá nikam nevedie. Nie mojou chybou ani mojou zásluhou, nemôžem ísť ani za jednou, ani za druhou. 

Dva hurikány, ktoré nesú ženské mená, 
nakoniec oni vstanú a ja medzi nimi padnem na kolená, budem ležať.

Posielajú si prejavy svojich citov úprimných, jediné čo nesú je ich tmavý dych. Podzemných schodov som prešla tisíce a stále neviem, či sa oplatí strácať.

Nie je možnosť vrátiť sa, možnosť je jediná a to ďalej kráčať. A som tam. Tam kde vždy. Na konci krátkej cesty, pritom trvala mi roky.

Ani jedna rieka netečie rovnakým smerom, ani jedna nejde s prúdom, 
nie preto, ale ani ja. 
Veď jedna z druhej vyviera.

S.

V rukách ľalie

Potomkovia mladých nevyzretých tvárí, ruky popísané v nich ľalie.

 Ich slnko svieti jasnejšie len ak majú kvapku šťastia, ich mimika prezrádza viac.

Neviem. Možno to tak nie je.

Snažiť sa ísť po úrodných poliach.

 Dielo nie je pre masy, len pre nich. Pre tých, pre vás, pár.

Skrytí, áno len vtáci oznamujú ich cestu, ale komu? 

Je to cesta k sebectvu? 

Povedz, ľudská bytosť je schránkou či chrámom, asi áno.

Slová - nevyčerpateľná možnosť, ale bez ticha? Ticho je v nás, preto kráčam vyzretým poľom medzi vtákmi a úrodná tvár žiari, 

len nie v tme.

Noci / Dni

Dážď zmýva sny.

Koľkí plačú za nimi,

čo je skutočnosť, pravda, spomienka a túžba?

Odpoveď  je vrytá v každom jednom skrytá,

aj keď nikto nechápe jej význam a pritom každý.

Čistota človeka taká krehká

aká je hranica medzi teplom neba a chladom pekla?

Aká je bolesť, ktorá dokáže nám, že sme silní, 

veď prežili sme noc, prežijeme aj dni..

Možno počas nich sme súdnosť stratili, 

stále sme to my?

Stále sme to my, stratili sme noci, našli sme dni..

 

S.

Noc s umelcom

Vše, co kdy kdo řekl
je vryto do žuly
vosk by se roztekl
papíry vzplanuly
všechna ta slova
ať rovná či ohnutá
budou nezapomenuta

Vše, co kdy kdo napsal
je někde zasuto
hluboko po kapsách
hledám až najdu to
všechna ta slova
ať kýmkoli řečena
budou znovu objevena.
(J. Nohavica) 

Som rada, keď sú v mojom živote inšpirujúci ľudia, ktorí mi menia život.  A najlepšie je, že si to vlastne ani neuvedomujem. Až potom, po čase, viem, že to tak bolo. Všetci sme poznačení fatalitou. V minulosti, prítomnosti a hlavne v budúcnosti, ktorá číha za rohom a jej osud sa spája s momentmi, ktoré neskôr nadobudnú status časov minulých, ovplyvňujúcich všetko.

Keď prichádzajú sviatky teším sa z toho, že sa vráti niekto, s kým sa môžem rozprávať o všetkom. Najčastejšie do rána a pri tom si spievame Nohavicu. Dokonca je aj veľmi talentovaný a normálne občas premýšľam, že tie naše mamy mali asi naozaj naraz rodiť, aby sme sa stretli. Hovorím o tebe Fredy! Vďaka.