Mýliť sa a žiť

Áno, odpoveď na život, málo, snažíme sa o viac.
Prázdno? Zase ulietavam k hradbe, skúsim zbúrať ju a snažiť sa len o smiech.
Načo? Pýta sa a pomalé činy, veď nie je načo, zaplavená myseľ.
Radšej ráno, ako nočná búrka?
Myslím, že áno, sugestívna myseľ.
Veď mám na to právo, mýlim sa a žijem.
Preto mám to, na čo si myslel, krásne oklamaná tichom.
Samo o sebe náš stráži, v tom nachádzame zmysel.
Je to málo? Vždy viac ako tvoj nečinný spánok, aj to má následky,
my sme teraz šťastní? Si odpoveďou? Otázkou, presne ako vždy.

S.