Vše, co kdy kdo řekl
je vryto do žuly
vosk by se roztekl
papíry vzplanuly
všechna ta slova
ať rovná či ohnutá
budou nezapomenuta
Vše, co kdy kdo napsal
je někde zasuto
hluboko po kapsách
hledám až najdu to
všechna ta slova
ať kýmkoli řečena
budou znovu objevena.
(J. Nohavica)
Som rada, keď sú v mojom živote inšpirujúci ľudia, ktorí mi menia život. A
najlepšie je, že si to vlastne ani neuvedomujem. Až potom, po čase,
viem, že to tak bolo. Všetci sme poznačení fatalitou. V minulosti, prítomnosti a hlavne v
budúcnosti, ktorá číha za rohom a jej osud sa spája s momentmi, ktoré
neskôr nadobudnú status časov minulých, ovplyvňujúcich všetko.
Keď
prichádzajú sviatky teším sa z toho, že sa vráti niekto, s kým sa môžem rozprávať o
všetkom. Najčastejšie do rána a pri tom si spievame Nohavicu. Dokonca je aj veľmi talentovaný a normálne občas
premýšľam, že tie naše mamy mali asi naozaj naraz rodiť, aby sme sa
stretli. Hovorím o tebe Fredy! Vďaka.
S.
No comments:
Post a Comment