Hurikán

Medzi dvomi riekami a prečo? 
Zase stojím na polceste, ktorá nikam nevedie. Nie mojou chybou ani mojou zásluhou, nemôžem ísť ani za jednou, ani za druhou. 

Dva hurikány, ktoré nesú ženské mená, 
nakoniec oni vstanú a ja medzi nimi padnem na kolená, budem ležať.

Posielajú si prejavy svojich citov úprimných, jediné čo nesú je ich tmavý dych. Podzemných schodov som prešla tisíce a stále neviem, či sa oplatí strácať.

Nie je možnosť vrátiť sa, možnosť je jediná a to ďalej kráčať. A som tam. Tam kde vždy. Na konci krátkej cesty, pritom trvala mi roky.

Ani jedna rieka netečie rovnakým smerom, ani jedna nejde s prúdom, 
nie preto, ale ani ja. 
Veď jedna z druhej vyviera.

S.