Dot

svet je nádherný, keď je režisérom sarkazmus

keď opúšťame studené stojaté vody

a nelížeme zmrzlinu cez sklo

keď dávno nie je našim cieľom zapadnúť

keď si užívame, že vietor je mokrý

a naše prvotriedne chlastanie sa skončilo

chápem to

že prekvapenia prichádzajú stále

že každý múr má svoj nárek

no napriek tomu

neskáčeme z mostu

veď prečo
život si predsa zaslúži krajšiu bodku

a ešte pred ňou veľa veľa krásnych dní
a raz možno aj s láskou budeme skákať do perín

no dovtedy
nepália nás mosty a ich bodky
cink na všetkých, čo sme mladí a sprostí

aj keď prebrodenú rieku záporáci našich ja vypustia z hláv, ten boj si telo pamätá

Pozemné cestičky, žiadne cesty cez vesmíry.
Sme sa popálili, obliali studenou vodou a kvapkou vlastnej krvi pôdu zeme pokropili, 
lebo môžeme 
uverili sme pravidlám svojich hláv, 
že skutky, ktoré konáme majú svoj význam
no 
zasmejme sa tým slovám
a prijmime ten krásny dar,
že aj čierna duša v sebe nesie bielu tvár
a že biela tvár, nie je vždy opakom nepriateľa
na modrej hojdačke z dreva svoje telo pohojdám
a vrátim sa tam, kde tento príbeh začínal
v nevinnosti
a len tá cez spomienky zachráni čiernu dušu
a bielu tvár.

Keď nevieš, aké je slnko, nechápeš ani tiene, ktoré vrhá.

Nemám rada tieto úvody.
ale uviesť do deja sa mi nechce.
preto začnem,že...Ona
Potiahla si z cigarety, klapky sa natoľko zúžili, že pozerala len cez malú škáru pootvorených dverí. Uvidela časť tenkého lana, na ktorom zľahka tancujú pripevnené farebné kusy látky, do ktorých si vkladá spomienky.
Filter z pevného papiera zatočený ako vzduch, čo víri nám v hlavách.
Prepojenie stráca.
Svojim osudom prechádza si do bodky, celkom zľahka.
Ľahká, ako ty.
Najjemnejšie ako vie sa teší, že všetky veľké veci je a nie je ľahké uchopiť
a pochopí,
veď farby sú len tri
a cesty kráľov nie sú bez modrín.

PIVO

Behom pár vypitých múdrostí zabudneme, že snívali sme o zodpovednosti, o ľahkosti rozhodovania sa a našich činov, čo majú zmysel.
Behom pár rýchlych pív a pomalých hier zisťujeme kto sme a kým nie sme.
Zúčastnení na žití Pokoj môže prísť pri starom songu jazzovej speváčky,
pri písaní básní, keď každý z baru odchádza.
Niekto si sadá do pravého rohu a pokračuje v konverzácii o sebe, mimo seba, možno len tak, možno s budúcou ženou svojho života.
A ja som tu.
Pozorovateľ tých životov, čo sama nežijem, čo sama chcem chápať. Zamrzí ma pocit, že vašim jazykom nevysvetlím seba a naše línie sa míňajú.
Nech
Veď vysvetlenia sú buď krásnym dôvodom na hlbšie otázky,
alebo nimi riskujeme, že ich odkrytím sa stratí vzrušenie z nevedomosti.
veď
naša predstavivosť si občas nájde krajšiu alternatívu odpovede.
A tá sa o niečo ľahšie dá stráviť.









alebo naopak

tu soom

Projekt 52 týždňov diár na rok 2017 s tvorbou 52 slovenských autorov.
<I3
Pokrm : čítaj..







viac postujem   PRESNE TU
a na IG

damn

Triasli sa mi ruky
keď sme si balili cigarety
tentokrát nie z teba
ale z každej prepitej noci
v ktorej sme našli čoraz viac
gitarové struny..