Dot

svet je nádherný, keď je režisérom sarkazmus

keď opúšťame studené stojaté vody

a nelížeme zmrzlinu cez sklo

keď dávno nie je našim cieľom zapadnúť

keď si užívame, že vietor je mokrý

a naše prvotriedne chlastanie sa skončilo

chápem to

že prekvapenia prichádzajú stále

že každý múr má svoj nárek

no napriek tomu

neskáčeme z mostu

veď prečo
život si predsa zaslúži krajšiu bodku

a ešte pred ňou veľa veľa krásnych dní
a raz možno aj s láskou budeme skákať do perín

no dovtedy
nepália nás mosty a ich bodky
cink na všetkých, čo sme mladí a sprostí