Na dúhovkách mínus šestky dioptrie. S niekým plávame na lodi. Keď kapitán je idiot, asi je pravdepodobné, že pri náraze pôjdeme ako prví. Že kapitán má vestu zošitú z našich úst a rúk. Jeho šialený úsmev láme jednu kozmickú dosku za druhou. Je to ako so snami, nech vidíš kohokoľvek. Objavia sa nové vrásky, ale čo je najhoršie príde ďalší, nový kapitán, rovnaký, či horší, spolu s kaderníkom duše. Navarí nám elixíry, ktoré mu zobeme, náš skrotený jazyk sa podriadil jeho ruke, kým nepríde ďalší...nooou
Už dosť. Nechceme byť pasažiermi cudzích pilotov.
Nie vám dlžíme ospravedlnenie, panebože ani tebe, to len sebe. Už nie my sme, nemám na to síl.
Nauč sa byť v tichu potichu a vnímaj silu samoty.
Kanada.
No comments:
Post a Comment