Tvorivá hodina, zimná mailová schránka plná cudzích názorov. Moje pocity podčiarknuté farbou zelenou, na papiere z tých lesov, kde sa chceš prechádzať a pritom v ušiach hrať nám môže Ursiny.
Ale kde, zakopali sme nádeje sušených plodov, zo sna vyhrážaš sa chybami, ja sa len na povrch smejem. Čakáme ohne, vášne, na rýmy z dvoch životov, nemôžeš sa prosiť a hádať, keď čakáš na večeru.
Ja musím všetko vyvrátiť von, to všetko z teba. Blízkosť blízka, ďaleká pre vás. Bože zas.
Kolenom zatlačiť rukami ramená, vzpriamene, ty neodoláš ublížiť živým. Už si si istý? Náboje z úst a točíš sa len okolo svojej osi. Keď otvoríš oči a zistíš, že tam vonku je nádherný svet. Ale už nepoďme. Ideš sám, ideš sama, musím aj ja.
Čakať na jarný sneh.
No comments:
Post a Comment