Attention

is like a drug to me

Too lazy to read

Too lazy to listen

Never lazy to write

and bite

and with fighting it becomes complicated

but whatever.

skin

Canny.

 

it feels like we ate the same fucking food every day

for too long

then suddenly someone brought something we have forgotten

that

taste of youth

taste of childhood

taste of watermelon

and the necklace you can eat

taste of freedom

what we loved

but we were robbed of

no more, no more

long gone

now my cloak's off

do, 

go

in slow-mo.

photo by: @liv.kaminska

C bird

Polly Nor broke the crayons
the world went from twilight to dawn

Seagulls pull their own fear out of their skin
then they can fly
and the ocean awaits every seagull
I am drinking from that ocean
in which I must
in which I want
to drown
and I've become the One
with the seagull.

geez

Naah

All I could say
Little blurry faded fate
Every time I loose my way
leave it all and escape?
Gonna last ? Naah
And nothing more to say
Fucking winter ruined me
For all the sunny days
Jesus

tráva

Steblá hnedej trávy rastú z dola
trochu vína, piva, múza nás náhle volá
poď hrať

steblá hnedej trávy pri nej tašky z plastu
stíhame vnímať mesiac,
vnímať krásu vlastnú
a mesiac stále dorastá
v polosuchých ústach začína len jedným slovom otázka
a všetko v jednom okamihu prekvitá
to je tá sila, čo bola niekde ukrytá
to je tá sila,
čo chce stále s nami rásť,
čo nás topí a v nej môžeš počuť od toho istého človeka nový hlas
ti šepká
sme sa len hrali doteraz
mi šepká
teraz sa môžeme začať ozaj milovať.

                  ♥

Dot

svet je nádherný, keď je režisérom sarkazmus

keď opúšťame studené stojaté vody

a nelížeme zmrzlinu cez sklo

keď dávno nie je našim cieľom zapadnúť

keď si užívame, že vietor je mokrý

a naše prvotriedne chlastanie sa skončilo

chápem to

že prekvapenia prichádzajú stále

že každý múr má svoj nárek

no napriek tomu

neskáčeme z mostu

veď prečo
život si predsa zaslúži krajšiu bodku

a ešte pred ňou veľa veľa krásnych dní
a raz možno aj s láskou budeme skákať do perín

no dovtedy
nepália nás mosty a ich bodky
cink na všetkých, čo sme mladí a sprostí

aj keď prebrodenú rieku záporáci našich ja vypustia z hláv, ten boj si telo pamätá

Pozemné cestičky, žiadne cesty cez vesmíry.
Sme sa popálili, obliali studenou vodou a kvapkou vlastnej krvi pôdu zeme pokropili, 
lebo môžeme 
uverili sme pravidlám svojich hláv, 
že skutky, ktoré konáme majú svoj význam
no 
zasmejme sa tým slovám
a prijmime ten krásny dar,
že aj čierna duša v sebe nesie bielu tvár
a že biela tvár, nie je vždy opakom nepriateľa
na modrej hojdačke z dreva svoje telo pohojdám
a vrátim sa tam, kde tento príbeh začínal
v nevinnosti
a len tá cez spomienky zachráni čiernu dušu
a bielu tvár.

Keď nevieš, aké je slnko, nechápeš ani tiene, ktoré vrhá.

Nemám rada tieto úvody.
ale uviesť do deja sa mi nechce.
preto začnem,že...Ona
Potiahla si z cigarety, klapky sa natoľko zúžili, že pozerala len cez malú škáru pootvorených dverí. Uvidela časť tenkého lana, na ktorom zľahka tancujú pripevnené farebné kusy látky, do ktorých si vkladá spomienky.
Filter z pevného papiera zatočený ako vzduch, čo víri nám v hlavách.
Prepojenie stráca.
Svojim osudom prechádza si do bodky, celkom zľahka.
Ľahká, ako ty.
Najjemnejšie ako vie sa teší, že všetky veľké veci je a nie je ľahké uchopiť
a pochopí,
veď farby sú len tri
a cesty kráľov nie sú bez modrín.

PIVO

Behom pár vypitých múdrostí zabudneme, že snívali sme o zodpovednosti, o ľahkosti rozhodovania sa a našich činov, čo majú zmysel.
Behom pár rýchlych pív a pomalých hier zisťujeme kto sme a kým nie sme.
Zúčastnení na žití Pokoj môže prísť pri starom songu jazzovej speváčky,
pri písaní básní, keď každý z baru odchádza.
Niekto si sadá do pravého rohu a pokračuje v konverzácii o sebe, mimo seba, možno len tak, možno s budúcou ženou svojho života.
A ja som tu.
Pozorovateľ tých životov, čo sama nežijem, čo sama chcem chápať. Zamrzí ma pocit, že vašim jazykom nevysvetlím seba a naše línie sa míňajú.
Nech
Veď vysvetlenia sú buď krásnym dôvodom na hlbšie otázky,
alebo nimi riskujeme, že ich odkrytím sa stratí vzrušenie z nevedomosti.
veď
naša predstavivosť si občas nájde krajšiu alternatívu odpovede.
A tá sa o niečo ľahšie dá stráviť.









alebo naopak

tu soom

Projekt 52 týždňov diár na rok 2017 s tvorbou 52 slovenských autorov.
<I3
Pokrm : čítaj..







viac postujem   PRESNE TU
a na IG

damn

Triasli sa mi ruky
keď sme si balili cigarety
tentokrát nie z teba
ale z každej prepitej noci
v ktorej sme našli čoraz viac
gitarové struny..