Nemám rada tieto úvody.
ale uviesť do deja sa mi nechce.
preto začnem,že...Ona
Potiahla si z cigarety, klapky sa natoľko zúžili, že pozerala len cez malú škáru pootvorených dverí. Uvidela časť tenkého lana, na ktorom zľahka tancujú pripevnené farebné kusy látky, do ktorých si vkladá spomienky.
Filter z pevného papiera zatočený ako vzduch, čo víri nám v hlavách.
Prepojenie stráca.
Svojim osudom prechádza si do bodky, celkom zľahka.
Ľahká, ako ty.
Najjemnejšie ako vie sa teší, že všetky veľké veci je a nie je ľahké uchopiť
a pochopí,
veď farby sú len tri
a cesty kráľov nie sú bez modrín.
No comments:
Post a Comment