Thursday, February 18, 2016

no dobre, bože

Vlasy do vrkoča zapletené sťa korbáč
zlých duchov odoženie.


Sladký úsmev na tvári, srdiečko mu rozžiari.
To ale nie som ja, čo ju milujete.


Si pamätám čas, keď kvapky dažďa boli len kvapkami,
a sny nám neulietali cez okno,
keď moje vlasy mohol hladiť málokto.


prečo mi ako decku nepovedali, že raz musím vyrásť?
a keď som veľká mi povedia:
Okná rýchlo umyješ, ale dušu už nikdy.
Špiny. 


No comments:

Post a Comment