Pozeráš len. Vyzliekaj sa z kože hada, ktorý ti plody ponúka. Hĺbka jeho očí zaútočí na tvoj hlad. Chlad, keď špinavé okná vidia miesto teba. Chlad, keď radšej ochutnáva prázdne celky ako nežné plody kvetovanej vône úrody. Chlad, keď vieš, že sa ťa boja. Lebo čo iné sa môže diať, keď ťa ich prítomnosť chladí? Boje o život, hry o dospelosť. Ľudské hry, príprava na poctivosť. Ak dokážeš tak bojuj, ak dokážeš tak klam, čierna ti nahovára, dračie oblaky neba. Nevieš, či chceš uhasiť to peklo, asi ťa viac než napĺňa. Doženú ťa, no opusti príbehy, ktorých tráva pokosená už dávno zhorela. Vlny na moriach, slzy v očiach, tváre v dlaniach, dlane v dlaniach, berieš si všetko a si sám. Bože, keď mne na jazyku chutí tá voda.
No comments:
Post a Comment