Schody tvojho času tvrdo kričia, máš ich dosť. Sme vzali podzemné nástroje časom meniace sa, sme vzali vietor z plachiet, úsmev z tváre a všetkým nádej. Slobodné vtáky noci, tiene lámp, si šťastný za to čo máš? Ha, tak maj. Sa neobzeraj, neobzeraj, berú podzemné nástroje a položia svoje kríže na plecia tvojho tela, uzatvára sa ti cela, môžeš sa nebáť, môžeš začať bežať, tak bež, oni môžu tiež a tvoj dych im predpovedá, že ich čaká bieda, utiekla, oproti idú len stáda, prúd. Nikdy nekončiaca fontána kričí ódy a horia nocou moci. Hrdelného smiechu, spomeň si po tejto noci.
Na mňa.
No comments:
Post a Comment