Tvár

ak chceš byť časť musíš byť celok.

Slová unikajú z hláv

šťastných spomienok.

Nechcela zapadnúť,

pomaly, na lodi unikať,

vyniká,

nie však v svetle nádejí.

Ale tí, ktorí majú strach prezradia sa.

Znakom smútku nie je len plač,

skôr rúcho cez tvár.

Tvár bez úsmevu?

Stratila

Môžeš byť skúšaný tým, čo nazývaš osud,

a vieš, že si.

Môžeš byť presvedčený, že si musel kráčať ďalej

ako mali viesť tvoje kroky.

Môžeš sa mýliť.

Áno, mýliš sa večne.

Večné je len všetko

a všetko je len v tebe.

Nevidíš na oblohe dúhu?

Ona tam fakt nie je.

Cudzie slová počuješ a berieš v mene iného.

S melódiou vieš vychádzať tak, ako s tichom.

No moc hudby opantá tvoju hĺbku

a to už nie je na nikom inom.

Tvoje ramená sú svetom a tvoj svet nosíš vo vrecku.

Lebo zajtra nie je deň, zajtra nie je čas, veď kedy?

Včera bolo neskoro, zajtra zavčasu,

tak akú má čas hodnotu?

Vysokú. Dar časom sa nazýva, nepremýšľaj –mysli,

už si sa raz spálila. 

Foto: Frederik Suja

S.