aj keď prebrodenú rieku záporáci našich ja vypustia z hláv, ten boj si telo pamätá

Pozemné cestičky, žiadne cesty cez vesmíry.
Sme sa popálili, obliali studenou vodou a kvapkou vlastnej krvi pôdu zeme pokropili, 
lebo môžeme 
uverili sme pravidlám svojich hláv, 
že skutky, ktoré konáme majú svoj význam
no 
zasmejme sa tým slovám
a prijmime ten krásny dar,
že aj čierna duša v sebe nesie bielu tvár
a že biela tvár, nie je vždy opakom nepriateľa
na modrej hojdačke z dreva svoje telo pohojdám
a vrátim sa tam, kde tento príbeh začínal
v nevinnosti
a len tá cez spomienky zachráni čiernu dušu
a bielu tvár.

Keď nevieš, aké je slnko, nechápeš ani tiene, ktoré vrhá.

Nemám rada tieto úvody.
ale uviesť do deja sa mi nechce.
preto začnem,že...Ona
Potiahla si z cigarety, klapky sa natoľko zúžili, že pozerala len cez malú škáru pootvorených dverí. Uvidela časť tenkého lana, na ktorom zľahka tancujú pripevnené farebné kusy látky, do ktorých si vkladá spomienky.
Filter z pevného papiera zatočený ako vzduch, čo víri nám v hlavách.
Prepojenie stráca.
Svojim osudom prechádza si do bodky, celkom zľahka.
Ľahká, ako ty.
Najjemnejšie ako vie sa teší, že všetky veľké veci je a nie je ľahké uchopiť
a pochopí,
veď farby sú len tri
a cesty kráľov nie sú bez modrín.

PIVO

Behom pár vypitých múdrostí zabudneme, že snívali sme o zodpovednosti, o ľahkosti rozhodovania sa a našich činov, čo majú zmysel.
Behom pár rýchlych pív a pomalých hier zisťujeme kto sme a kým nie sme.
Zúčastnení na žití Pokoj môže prísť pri starom songu jazzovej speváčky,
pri písaní básní, keď každý z baru odchádza.
Niekto si sadá do pravého rohu a pokračuje v konverzácii o sebe, mimo seba, možno len tak, možno s budúcou ženou svojho života.
A ja som tu.
Pozorovateľ tých životov, čo sama nežijem, čo sama chcem chápať. Zamrzí ma pocit, že vašim jazykom nevysvetlím seba a naše línie sa míňajú.
Nech
Veď vysvetlenia sú buď krásnym dôvodom na hlbšie otázky,
alebo nimi riskujeme, že ich odkrytím sa stratí vzrušenie z nevedomosti.
veď
naša predstavivosť si občas nájde krajšiu alternatívu odpovede.
A tá sa o niečo ľahšie dá stráviť.









alebo naopak

tu soom

Projekt 52 týždňov diár na rok 2017 s tvorbou 52 slovenských autorov.
<I3
Pokrm : čítaj..







viac postujem   PRESNE TU
a na IG

damn

Triasli sa mi ruky
keď sme si balili cigarety
tentokrát nie z teba
ale z každej prepitej noci
v ktorej sme našli čoraz viac
gitarové struny..

DEDINA

Hlboká dolina zarástla machom. Záplava zničila úrodu a ľud hladuje. Muži chránia si ženy a tie zas malých potomkov. Chytia sa za ruky a prosia o pomoc. Dolina spomína na svoj svet pred krachom, keď sadili ho hliny vlčie maky. Teraz výhonky snáď nie zbytočne hľadajú v žalúdku. Vinní za požiar dostanú slučku. Trest od boha, čo nosia ho v srdciach. Kto sa dnes prizná za rodnú hrudku? Kto nesie príbehy v očiach? Dedina sa postavila na krehké nožičky a rozdelila na dva tábory. Jeden múdry, krásny, spasený a druhý temný, slabý, stratený.

Hriňová

Fóbiina sopka
sofiina voľba
Poľana

Láva sálať nesála
spásou skazy záchrana
bez mála nás padnúť nechala
nad nama
patronát detstva vždy držala

ani sme nemuseli vedieť, či mraky zdržiava
čo dala, to zobrala
jesenná balada 

Tu máš na

4 ruky 4 dlane, poďme dáke klišé k tomu dáme
nechceš masáž?
nechceš cigu?
dám ti hlavu a odsekni ju.

dám ti slová, čo nepoznáš
dám ti knihy, čo ešte nevyšli
uvidíš obrazy maľované krvou
a národy, čo sa neobrodili.

a spia.

a anjelské sestry, čo ti vzali život
dám si ečko a bude živo
daj mi glg
vypijem si ho
drahý život
biele víno.
Pri titanicu mi je clivo.

Ďalším letom pristála

Tak trošíčku nám lichotí, trošíčku.
Utopí ma v kvapke vína, naberá si ma na plechovú lyžičku,
lyžičku.
Hraj to na lesbičku, 

nie je to hra.

Ta iniciatíva nás zlámala
späť k lichoteniu hnevom
tým istým smerom
som sa vybrala
s hlavou zase v oblakoch
no nohy na zemi, veď na dúhe som pristála
bez mála
malá
drobná postava
každý si svoje muky cez zrkadlo dostáva
tak neľutuj tie chvíle, čo si si sama vybrala
radšej hlbšie a vpred
a ten istý svet
obohratá páska ma baviť prestala.

sme ryhy

Chyby
nikto ich nerobí, lebo nič nie je chybou.
Všetci sme iní
a na druhých liečime
Ryhy
zanechá každý v údolí psiny
S nimi
sa cítime byť slabými
cítime byť vinní
Krivdy
cítime, keď niekto nekoná ako my a naše zvyky
Sú sci-fi
chcieť, aby niekto myslel ako ja
Stíchni
a započuješ ako kôra stromov praská
Živý je život 

XY

že? ´n
with bone .

fajn.d