Na pár slabík, nočnou hrou,
k nádychom ma lúč svetla priviedol.
Ja sa teda nepoučím, aj keď sa učím
slabikou,
more síl a príchod ducha,
ním svoje telo odvliekol
a moje spálil na popol.
Tie struny gitary láskajú uši, do ktorých sa zahryzol,
koho oblak toho nebo, nestretnú sa s kapelou.
Bliká čiara a pýta si ďalšie slová príbehov,
ktoré vnoria otázky do miest, kde je krásne,
no len bez slov.
No comments:
Post a Comment