Mýliť sa a žiť

Áno, odpoveď na život, málo, snažíme sa o viac.
Prázdno? Zase ulietavam k hradbe, skúsim zbúrať ju a snažiť sa len o smiech.
Načo? Pýta sa a pomalé činy, veď nie je načo, zaplavená myseľ.
Radšej ráno, ako nočná búrka?
Myslím, že áno, sugestívna myseľ.
Veď mám na to právo, mýlim sa a žijem.
Preto mám to, na čo si myslel, krásne oklamaná tichom.
Samo o sebe náš stráži, v tom nachádzame zmysel.
Je to málo? Vždy viac ako tvoj nečinný spánok, aj to má následky,
my sme teraz šťastní? Si odpoveďou? Otázkou, presne ako vždy.

S.

Posledná

Posledná. Cigareta už nie je,

odchádzala krokmi pomalými a chcela sa otočiť.

Svet  zhasína,

dnes už neurobí to, čo chcela včera, už nie je,

cesta ju zachvátila a rozhodla sa.

Nebude sa klamať, už to pre ňu nie je rovno,

preto sa obráti a odbočí.   

Doľava. Z ktorej strany je to správne,

tam kde húsky tíško plačú, že krásu rána neodhalia.

Nemodlia sa.

Keby to videla, keby vedela.

Nevie.

Foto: Peter Duchoň photography

S.