trochu vína, piva, múza nás náhle volá
poď hrať
steblá hnedej trávy pri nej tašky z plastu
stíhame vnímať mesiac,
vnímať krásu vlastnú
a mesiac stále dorastá
v polosuchých ústach začína len jedným slovom otázka
a všetko v jednom okamihu prekvitá
to je tá sila, čo bola niekde ukrytá
to je tá sila,
čo chce stále s nami rásť,
čo nás topí a v nej môžeš počuť od toho istého človeka nový hlas
ti šepká
sme sa len hrali doteraz
mi šepká
teraz sa môžeme začať ozaj milovať.
