plyšová voda

Povrchné žarty balené do inteligencie samoty, cez písmená viazané kytice slov, zamotali sme sa.

Škvrna na morálke, úsmev vedený ópiom a zatrpknutosť ukrytá pod prikrývkou sarkazmu, sú to len slová.
Prázdne žalúdky, viečka ťažšie nie len nočnou hodinou, ťažšie ako pred chvíľou. Sú to len slová.
Pásy čierna ťahajúce sa pozdĺž hôr.
Nevidíš v očiach živly.
Načo je dobrý tento kolotoč? Bez neho nemusí ani obloha sa meniť, nech zostane tak. FUCK.
Vánok pred búrkou cítim. tlak
Hlboko vo vnútri vesmír sa spája, zase len slová, vzdušné vankúše dnes zase naprávam sama.

blabla

Schody tvojho času tvrdo kričia, máš ich dosť. Sme vzali podzemné nástroje časom meniace sa, sme vzali vietor z plachiet, úsmev z tváre a všetkým nádej. Slobodné vtáky noci, tiene lámp, si šťastný za to čo máš? Ha, tak maj. Sa neobzeraj, neobzeraj, berú podzemné nástroje a položia svoje kríže na plecia tvojho tela, uzatvára sa ti cela, môžeš sa nebáť, môžeš začať bežať, tak bež, oni môžu tiež a tvoj dych im predpovedá, že ich čaká bieda, utiekla, oproti idú len stáda, prúd. Nikdy nekončiaca fontána kričí ódy a horia nocou moci. Hrdelného smiechu, spomeň si po tejto noci. 

Na mňa.