Pomalé kroky snažia sa kĺzavým pohybom naznačiť statočnosť. Možno nezatieniš svoju dušu vzhľadom nežnosti a pokory, veď to, čo ti iný povedal neplatí, nesmie.
Polnocou strácaš presvedčenia svojej duše, netúžiš vidieť
nový východ slnka. Jeho žiarivé lúče oklamú len pohľad zastretý vidinou toho zajtrajška, ktorý ti je ukradnutý,
jediné v čo veríš je moment.
Túžbou klamaná prekračuješ prach, brána sa uzatvára, nie je
neskoro na strach,rýchlosťou zabiješ to, čo doteraz zabíjalo teba.
Či to, čo si našla je poklad alebo nie, nemôže hodnotiť, pre tvoju cestu zmysel má každý krok,
aj ten do tmy.
